Kým sa niektoré civilizácie stanú celosvetovo známe, iné také „šťastie“ nemajú. Tiwanaku sa dodnes považuje za jednu z najvýznamnejších ríš Južnej Ameriky, no zostala v tieni Inkov. Kam sa treba vybrať, aby sme preskúmali jej archeologické náleziská?
Môžeme byť unikátni a mať obrovský vplyv, no zatienia nás tí poslední, väčší, mladší či populárnejší. Nedeje sa to len ľuďom, ale aj veľkým civilizáciám… Takýto osud postretol aj základnú civilizáciu Južnej Ameriky. Dá sa povedať, že Inkovia na nej neskôr postavili svoju slávu a ríša Tiwanaku zostala len ako tichý kmeň minulosti. A hoci zapustila svoje korene hlboko, celosvetovej slávy sa nedočkala…
Materská kultúra
Civilizácia Tiwanaku alebo Tiahuanaco sa rozkladala najmä na území dnešnej Bolívie, ale aj južného Peru a severného Čile. Jej vplyv tak zasiahol mnohých: Peru, Čile, Argentínu aj Bolíviu. Veď prečo nie, táto civilizácia sa považuje za materskú kultúru Južnej Ameriky. Niekoľko storočí dokonca dominovala v tomto pásme Južnej Ameriky.
Kde hľadať jej diela?
Bolívijčan na hraniciach Peru-Bolívie hlasne vykrikuje:
„Kým my máme Titi, Peruáncom zostala tá škaredá časť jazera caca.“
Pri pohľade na jazero Titicaca z bolívijskej strany sa približujeme krok po kroku k civilizácii Tiwanaku. Archeologické nálezisko leží od jazera približne 20 kilometrov. Slnko v nadmorskej výške 3 850 metrov nad morom začína páliť o trochu silnejšie. Pri ceste sa zjaví prašná odbočka. Na prvý pohľad vyzerá nepodstatne, no na jej konci sa kedysi nachádzalo duchovné aj politické centrum civilizácie. Do bolívijského hlavného mesta je to z archeologického náleziska ešte viac ako 70 kilometrov, no prašnú odbočku nemožno vynechať. Od roku 2000 patrí lokalita do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Záhadné, no významné
Tiwanaku sa považuje za najvýznamnejšie archeologické nálezisko v Bolívii. V čase najväčšej slávy malo približne 20 000 obyvateľov, no okolité mestečká dokopy dosahovali aj viac ako 175 000. Najväčší rozkvet ríša zaznamenala od roku 400 do 1000 nášho letopočtu.
Pokročilé znalosti
Už len fakt, že ríša zanikla pomerne náhle, núti archeológov špekulovať nad jej minulosťou. Údajne za to mohli klimatické zmeny a sucho. Civilizácia svoju ekonomiku údajne vybudovala vďaka obchodu a poľnohospodárstvu. Na danú dobu mala aj výborný zavlažovací systém či astronomické znalosti.
Záhadní mimozemšťania?
Jej mesto bolo monumentálne, no plné záhad. Orientácia stavieb, technika stavieb a ešte aj dojem, že v archeologickom nálezisku na turistov pozerá zoči-voči nejedna tvár. Ide o hlavy vyrezané do stien chrámu. Znie to nadpozemsky, každá je iná a ešte aj chvíľkami pripomína mimozemšťanov. Niektoré legendy tvrdia, že stavby dokonca postavili bohovia. Archeológovia však tvrdia, že ide len o konšpiračnú teóriu.
Možno sa nezachovali v takom stave ako tie inkské, no zaslúžia si pozornosť. Hoci civilizácia zanikla okolo roku 1 000 nášho letopočtu, zanechala na Inkoch obrovský vplyv. Dodala iným civilizáciám základný kameň a jej korene by tak nemali zostať v úzadí tých mladších či populárnejších.
