Sú rozľahlé a majestátne. No nielen to. Sú dôkazom neuveriteľných geologických procesov, ktoré formovali našu planétu. Reč nie je o horách a ani nížinách, ale o náhorných plošinách, ktoré dodnes uchovávajú mýty, tradície a kúsky civilizácií. Preskúmajme 10 najväčších náhorných plošín sveta.
Tiché a odľahlé, no aj tak tieto vyvýšené roviny ponúkajú úchvatné výhľady. Obkolesujú ich totiž hory, útesy a jedinečné ekosystémy. Sú viac ako plošiny.
Tibetská náhorná plošina – priemerná výška 4 500 metrov nad morom
Je taká rozľahlá, že dosahuje dĺžku 200 km a šírku 100 km. Strecha sveta, aj tak jej vravia. Ide predsa o najväčšiu náhornú plošinu na Zemi. Rozprestiera sa naprieč Tibetom, Čínou a viacerými časťami Indie. Obkolesujú ju pohoria ako Himaláje alebo Kchun-lun. Aj napriek vysokej nadmorskej výške nie je prázdna, tvorí ju jedinečný ekosystém s jakmi, leopardami snežnými a tibetskými antilopami.
Nejde však len o geologický jav, ale aj kolísku tibetského budhizmu a zdroj ázijských riek. Mieria sem viacerí, hoci kyslík zanechávajú v nížinách. Na tejto plošine totiž vstupujú do iného sveta, do sveta nad oblakmi, kde čas plynie vlastným tempom.
Altiplano – priemerná výška 3 800 metrov nad morom
Na opačnej strane sveta… uhniezdená v Andách na území Bolívie, Peru a Čile. Také je Altiplano, ktoré okrem najvyššieho splavného jazera na svete Titicaca skrýva aj kúsky raných andských civilizácií. Napriek tomu, že ho opisujú ako vyprahnuté, ono skrýva soľné pláne, aktívne sopky, mnohé lagúny a dokonca aj stovky plameniakov.
Antarktická plošina – priemerná výška 2 980 metrov nad morom
Nahromadený tisícročný ľad jej pridáva na výške. Táto ľadová púšť sa rozprestiera na milióne štvorcových kilometrov a zažíva jedny z najchladnejších teplôt na Zemi. Dnes slúži ako centrum vedeckého výskumu.
Etiópska náhorná plošina – priemerná výška 2 400 metrov nad morom
Geologický a kultúrny zázrak? Skôr jej vravia strecha Afriky. Nachádza sa na rozlohe približne 750 000 km2. Neponúka len jedinečnú zmes prírodných krás, ona sa stala jedným z hlavných centier endemickej biodiverzity.
Koloradská plošina – priemerná výška 1 800 metrov nad morom
Pre jej červené skalné útvary a hlboké kaňony sa nepremenila len na raj pre geológov, ale aj pre milióny návštevníkov. Leží na juhozápade Spojených štátov. Jej ikonické miesta pozná temer celý svet: Grand Canyon, Monument Valley a Národný park Arches.
Iránska plošina – priemerná výška 1 100 metrov nad morom
Krajina púští, hôr a oáz. Rozprestiera sa naprieč Iránom, Afganistanom a Pakistanom. Mestá Jazd a Isfahán priamo na nej lákajú nielen svojou históriou, ale aj architektúrou mnohých dobrodruhov.
Patagónska plošina – priemerná výška 1 000 metrov nad morom
Kým zo západu ju obkolesuje pohorie Ánd, z východu Atlantický oceán. Patagónska plošina sa považuje za jednu z najväčších náhorných plošín Južnej Ameriky. Tvorí ju členitý terén, ale aj množstvo symbolov divočiny. Aj preto si ju mnohí umelci a spisovatelia vyberali za zdroj svojich inšpirácií.
Dekanská plošina – priemerná výška 900 metrov nad morom
Križovatka civilizácií. Vraví sa, že práve Dekanská plošina slúžila ako srdce impérií Maurjovskej ríše, dynastie Sátaváhanové a moslimskej dynastie Mughali. Dnes z nich zostala už len divočina v podobe tigrov, leopardov a indických bizónov. Plošina však okrem nich skrýva aj bohatstvo – čadič (dedičstvo zo sopečnej činnosti).