Niektoré zapôsobia svojou históriou, iné akustikou a ďalšie tým, že sú zvonku také krásne ako vo vnútri ich predstavenia. Na ich pódiách sa vystriedali najlepšie orchestre, operné, tanečné a herecké súbory. Výhľad na najkrajšie divadlá sveta stojí za to.
Pôsobivé chrámy lyriky, baletu a opery. Autentické pamiatky, ktoré sa stali symbolom slávnej minulosti, domovom známych postáv, živých dokumentov a v niektorých krajinách dokonca písali dejiny štátu. Začali ako „lievik“ v strede ničoho a premenili sa na honosné zlaté budovy. Nik nevie, kedy presne vyšiel človek na pódium, aby stelesnil hereckú rolu. Údajne to bolo ešte v 5. storočí pred Kristom. Jedno z najzachovalejších starovekých divadiel Epidauros v Grécku dokazuje, že divadlá boli neodmysliteľnou súčasťou ľudstva už od nepamäti. Príkladom je samotné alžbetínske divadlo v renesančnom štýle, v ktorom génia W. Shakespeare dodnes nik neprekonal.
Palais Garnier (Paríž)
Z tragédie nová historická budova. Napoleon III. aj s manželkou mali v roku 1858 namierené priamo do opery na Rue Le Peletier. V blízkosti budovy ich však zasiahol výbuch. Hoci obaja vyviazli bez zranení, v záujme verejnosti a hlavy štátu rozhodli o výstavbe novej opery. Opery so súkromným vchodom a lóžou pre panovníka. Nie Opera Garnier, ale Palais Garnier. Hoci ide o operu, budova obsahuje prvky kniežacieho paláca, z ktorých odvodili aj jej názov. Palais nezasiahla počas výstavby len francúzsko-pruská vojna, ale aj snaha viacerých architektov budovu napodobniť. Nikto to však nedokázal, Palais Garnier sa stal v hodnote viac ako 20 miliónov zlatých frankov najdrahšou budovou svojej doby.
Teatro Colón (Buenos Aires)
Jeden z piatich najlepších operných domov. Nie je za tým len jeho architektúra. Jedinečnosť v ňom vytvára perfektný akustický dizajn tým, že ho pôvodne vystavali len na operné koncerty. Neexistuje umelec 20. storočia, ktorý by nevstúpil na jeho scénu od Plácida Dominga až po Luciana Pavarottiho. Až neskôr ho premenili na divadlo. Koncom 19. storočia Argentína stála pred zásadnou transformáciou a modernizáciou, ktoré do krajiny prilákali mnoho Talianov a Španielov. Európski nadšenci opery sa rýchlo premenili na jej hlavných konzumentov. Európsky nádych však nepriniesli len hostia, ale aj jeho interiér plný prvkov klasického talianskeho a francúzskeho divadla.
Opera House (Sydney)
Stelesnenie austrálskej identity a zdroj nekonečných interpretácií. Ide o segmenty pomaranča, kývanie palmových listov alebo sexuálne stretnutie medzi korytnačkami. V jeho piatich sálach sa každoročne koná viac ako 2 400 podujatí a navštívi ich 11 miliónov ľudí. Do dizajnérskej súťaže sa prihlásilo viac ako 200 návrhov, no vyhral Jørn Utzon z Dánska. Výstavba jeho diela začala v roku 1959 a hoci mala trvať len štyri roky, pretiahla sa na 14.
Teatro de La Scala (Miláno)
Strohá fasáda jemne kontrastuje s honosným interiérom so šiestimi poschodiami vyzdobenými zlato červenou. Operná sezóna v La Scale začína 7. decembra na sviatok svätého Ambróza, patróna mesta. Divadlo postavili v roku 1778 a nahradilo tým Teatro Ducale. Bol to práve Giuseppe Verdi, kto s divadlom udržiaval ten najúžasnejší vzťah na svete. Počas druhej svetovej vojny Scalu vážne zbombardovali, zrútila sa jej strecha a zničila sa veľká časť divadla. Divadlo po vojne prestavali v rekordnom čase. Už v máji 1946 ho opäť inaugurovali. La Scala v Miláne sa chváli jedným z celosvetovo najlepších programov.
Arena di Verona (Verona)
V rohu romantického Piazza Bra a zároveň v najtragickejšom meste plnom Rómea a Júlie leží rímska budova z ružového mramoru. Postavili ju v 1. storočí a o 11. storočí nato prežila zemetrasenie a stala sa legendárnou operou pod holým nebom. Každoročne sa v nej koná operná sezóna, teda 30 predstavení s poprednými svetovými hlasmi.
Boľšoj teatr (Moskva)
Veľký. Presne tak nazvali divadlo v neoklasicistickom štýle v historickej štvrti Moskvy. Divadlo od vzniku v roku 1825 odpremiérovalo viac ako 800 operných a baletných predstavení, vrátane Čajkovského Labutieho jazera v roku 1877. Budovu v polovici 19. storočia zničil požiar a počas druhej svetovej vojny ju zasiahla bomba. Jej interiér po rekonštrukcii premenili na ešte vznešenejší.
Wiener Staatsoper
Nezbombardovali len moskovské divadlo, ale aj to vo Viedni. Našťastie sa ho podarilo zachrániť. V lyrickom repertoári, ktorý siaha od baroka až po 21. storočie, nemá konkurenciu na celej planéte. Cisár František Jozef chcel honosnú ulicu ako vtedajšie bulváre v Paríži alebo v Barcelone. Teda ulicu s operou, múzeami a galériami. Jeho plány sa naplnili a odvtedy prešlo už viac ako 150 rokov, odkedy sa ňou Viedeň pýši.
