Akoby sa spojilo more pri Bahamách s kúskom Sahary. Pod piesočnými dunami sa slnia modré lagúny. Kým Rio de Janeiro, vodopády Iguazu alebo Amazónia patria medzi najnavštevovanejšie miesta Brazílie, do severného štátu Maranhão sa vyberie len hŕstka cestovateľov. Škoda… národný park Lençóis Maranhenses totiž vyzerá ako z inej planéty a nie je ani preplnený.
Hoci ide o piesočný raj, pre mnohých je len veľkou neznámou. V roku 2024 však park Lençóis Maranhenses začal naberať na popularite. UNESCO ho totiž zaradilo medzi nové lokality svetového dedičstva UNESCO. A odborníci si myslia, že sa tým zvýši oň záujem a park sa celosvetovo viac zviditeľní.
Zo spálne do raja
Biele plátno vznášajúce sa nad vodou… Národný park Lençóis Maranhenses pripomína čisto opraté návliečky položené na modrej plachte. Možno to znie nadnesene, no nie je. Názov Lençóis Maranhenses totiž skutočne znamená posteľná bielizeň z Maranhão. Raj alebo krajina z inej planéty pripomínajúca more dún – smotanových dún s tyrkysovými lagúnami… Ak sa zadívate na videá z drona, nájdete aj tie pokrčené posteľné plachty.
Z raja do Maranhão
Národný park Lençóis Maranhenses leží na severovýchode Brazílie v štáte Maranhão. Z hlavného koloniálneho mesta Saõ Luis je to okolo 240 kilometrov, no z takého Ria de Janeira oveľa viac… takmer 4 300 kilometrov. Park lemuje 75 kilometrov pobrežia medzi obcami Barreirinhas, Primeira Cruz a Santo Amaro. Ide tak o najväčšie pole pobrežných dún v Brazílii. Rozprestiera sa na ploche viac ako 156 000 hektárov. Ťažké na predstavu, do parku by mohli umiestniť celú brazílsku metropolu São Paulo.
Z Maranhão do púšte, či nie?
Hoci park chvíľkami pripomína saharskú púšť, Lençóis Maranhenses púšťou nie je. Brazílčania ho teda „zbytočne“ nazývajú brazílska púšť. Napriek tomu, že sa v ňom tvoria najväčšie duny v Južnej Amerike (40 metrov), nespĺňa definíciu púšte. Spadne v ňom až príliš veľa zrážok ročne na to, aby ho za púšť mohli označiť. Tento dážď dokonca vytvára sladkovodné lagúny s hĺbkou štyri metre a dokonca aj s dĺžkou dva kilometre. Medzi najpopulárnejšie lagúny patria Lagoa Azul, Lagoa Bonita, Lagoa do Peixe a Lagoa da Esperança.
Lagúny neodtekajú, ale tvoria blankytný povrch. Bráni im v tom nepriepustná hornina pod pieskom. Dažďová voda padá najmä medzi januárom a júnom, čo spôsobuje, že je park najkrajší v mesiacoch júl a august. Kým v období dažďa sa v parku nachádza viac ako 36 tisíc jazier, v období sucha sa región premieňa na veľkú „púšť“.
Je domovom mangrovníkov a fauny, ale aj kočovníkov, ktorí sa sťahujú približne každé dva roky. Duny ich domy po čase pokryjú pieskom, oni však žijú okrem rybolovu aj z predaja orechov. Ich stromom života je kešu. Na rozdiel od živých tvorov sa ľahšie prispôsobí podnebiu a ročným podmienkam v Lencóis.
