V Latinskej Amerike sa nachádza kúsok Švajčiarska, Anglicka či dokonca Francúzska. Nie však zanedbateľný, reč je totiž priamo o Paríži. V ktorej krajine nájdeme juhoamerický Paríž? A prečo sa ním stal?
Nový kontinent nesie kúsky toho starého. Dá sa povedať, že sú to akési jeho ozveny. Zopár miest Južnej Ameriky v nás miestami vyvoláva pocit, že sme stále v Európe. Niektorí ľudia prirovnávajú dopravnú tepnu 9 de Julio Avenue v Argentíne k najprestížnejšej francúzskej ulici Champs-Élysées. Hlavné mesto Buenos Aires vidia priamo ako Paríž Južnej Ameriky.
Európske bulváre v Južnej Amerike
Neoklasické paláce, umenie, opery, divadlá či kaviarne. Jeho architektúra doslova odráža európske vplyvy. Sú za tým napríklad elegantné bulváre vo francúzskom, talianskom ba dokonca britskom štýle. Aj preto Buenos Aires vravia najživšie a najmultikultúrnejšie mesto Južnej Ameriky.
Nejde však len o akýsi vzhľad Buenos Aires. Už v 19. storočí mesto prežívali ekonomický a najmä kultúrny rozkvet. Pritiahlo vlny európskych prisťahovalcov. No nielen ich, ale aj akúsi mentalitu. Buenos Aires – plné kultúry, vášne. Mesto kníh, intelektu či nostalgie.
Kde sa zrodilo kúsok Francúzska v Argentíne?
V rokoch 1890 až 1920 vybudovali pozdĺž Avenida Alvear viac ako 140 palácov. Pokúšali sa napodobniť Paríž. Vytvárali akúsi jeho repliku, no s väčšími budovami. Mnohé paláce si dodnes zachovali francúzsky odtlačok. Mnohí dokonca v tom čase francúzštinu uprednostnili pred španielčinou a stala sa ich materinským jazykom. Medzi nimi napríklad aj argentínska spisovateľka Victoria Ocampo.
Nielen v Južnej Amerike, ale aj vo Francúzsku
Okrem iného v tom období sa stali argentínskymi prezidentmi aj dvaja bývalí veľvyslanci vo Francúzsku – Marcelo T. de Alvear a Roque Saenz Peña. Argentínska komunita v Paríži bola v tom čase jedna z najväčších. Mala viac ako 20 000 ľudí. Pomoc prišla aj počas 1. svetovej vojny, keď Argentína vyjadrila podporu Francúzsku. Okrem stanovania nemocníc sa zaoberala aj starostlivosťou ranených.
A kto je Švajčiarsko v Južnej Amerike?
Druhá najmenšia juhoamerická krajina. Konkrétne Uruguaj. Krajinu tak zvykli nazývať najmä 50. rokoch 20. storočia. Vraveli jej: „Americké Švajčiarsko.“ Dôvodov bolo viacero: solídny finančný systém, politická stabilita a moderné normy či hodnoty. Hlavné mesto krajiny – Montevideo dokonca patrí medzi najkvalitnejšie latinskoamerické miesta na život.
A čo Anglicko v Latinskej Amerike?
Kým Uruguaj je Švajčiarsko, Čile niektorí zvyknú prezývať Anglicko Južnej Ameriky. Údajne je za tých práve rezervovanosť miestnych. Medzi inými Latinoameričanmi niekedy vyčnievajú. Iní tento prívlastok pripisujú ich disciplíne. Santiago totiž pôsobí organizovanejšie než iné miesta kontinentu.
Prezývky nielen vznikajú, nesú v sebe aj akýsi symbol. Napríklad tieto nám ukazujú, že identity, túžby a myšlienky sa miešajú v rôznych kútoch sveta.
