Plávať vo vodách Pacifiku, zatiaľ čo len pár metrov odtiaľ sa nachádza majestátna veľryba. Toto nie je dokument z National Geographic, je to skutočnosť, ktorú zažijete na Tonge – jednom z mála miest sveta, kde môžete vráskavca dlhoplutvého vidieť priamo vo voľnej prírode. Práve tu, v pokojnej lagúne sa odohrávajú ich najintímnejšie chvíle. Aké tajomstvá tieto veľryby skrývajú? Tu sú top zaujímavosti o týchto oceánskych obroch.
Spievajú zložité piesne, niekedy aj 30 minút
Piesne sa menia každú sezónu, no odborníci sa dodnes nezhodli na tom, prečo spievajú. Jedna teória naznačuje, že piesne sa používajú na echolokáciu a kŕmenie, zatiaľ čo iná tvrdí, že spievajú, aby komunikovali s inými členmi druhu na veľké vzdialenosti.
„Spieva“ iba samec, odborníci si myslia, že tým chce prilákať samice alebo dať iným samcom vedieť, že sú v oblasti.
Sú to migranti oceánov
Vráskavce patria medzi najväčších migrátorov živočíšnej ríše. Každoročne prekonávajú vzdialenosti až do 13 000 kilometrov – to je, akoby ste cestovali zo Slovenska až do Patagónie alebo Juhovýchodnej Ázie.
Namiesto zubov majú fúzy
Ich „zuby“ sú v skutočnosti vlákna, ktoré fungujú ako filtre. Pomocou nich zachytávajú drobné morské organizmy.
Lovia pomocou bublín
Vráskavce sa tvária ako „rybári“ so sieťami, keď konzumujú: vyfukujú „bublinové siete“ okolo húfov rýb. Keď sa ryby ocitnú uväznené v bublinkovom valci, veľryba vypláva zospodu a otvorí ústa.
Dožívajú sa až 80 rokov
Samce dokážu dosiahnuť dĺžku 14 metrov, samice sú väčšinou väčšie, v priemere majú 15 metrov. Naviac sú to rodení akrobati – vráskavec dlhoplutvý váži až 36 ton, no dokáže sa celý vymrštiť nad hladinu a ešte aj rotovať.
Vzájomná náklonnosť matky a mláďata
Plutvy používajú nielen na pohyb, ale aj na „objatia“. Tieto jemné dotyky medzi matkou a mláďaťom vyjadrujú náklonnosť a sociálnu väzbu. Ich predné plutvy môžu merať až 5 metrov, čo je najdlhší pár plutiev medzi všetkými veľrybami.
Chvost ako biometrický pas
Chvosty veľrýb neslúžia len ako pohon, ale aj záznam ich individuálnej identity. Chvostová plutva má unikátne škvrny a zárezy, dá sa povedať, že ide o biometrický pas. Vedci ich práve vďaka plutve identifikujú po celom svete.
Na pokraji vyhynutia
Populácia vráskavcov sa minulé storočia ocitla na pokraji vyhynutia. Od začiatku 19. storočia usmrtili lovom 40 000 až 60 000 týchto veľrýb. V 20. storočí ich populácia klesla na menej než 5 000 jedincov. Vďaka ochrane a zákazu lovu sa ich počet zvyšuje a zotavuje. Ide o jednu z najničivejších foriem lovu veľrýb.
Stretnutie s nimi zmení nielen váš život, ale aj vzťah k prírode. Veľryby nie sú zvieratá, prežili stáročia lovu, no aj tak si zachovali svoju dôstojnosť.
Vydajte sa s nami na zájazd do Tichomoria, konkrétne na veľrybiu Tongu a rajské Fidži. Počas Vo voľnej prírode si zaplávame s vráskavcami vo voľnej prírode pod dohľadom skúsených sprievodcov a v súlade s rešpektom voči prírode.
