V španielčine slovu rovník zodpovedá pojem ecuador. Rovnomenné slovo ako názov krajiny v Južnej Amerike. A práve krajina Ekvádor vďačí za svoj názov najdlhšej rovnobežke, ktorá rozdeľuje planétu na severnú a južnú. Kade presne však vedie táto pomyselná línia zostáva otázne.
Všetko by malo začať a skončiť v tom istom bode, na tom istom mieste. Na mieste Mitad del Mundo, teda Middle of the World City ležiacom 25 kilometrov od hlavného mesta Ekvádoru -Quito. Pri monumente, ktorý ročne navštívia tisícky ľudí, aby si do albumu vložili klasickú fotografiu s jednou nohou na každej hemisfére. Pri monumente, ktorým by mala viesť rovníková čiara pretínajúca Zem na južnú a severnú pologuľu.

Kde presne je rovník
Mal by viesť týmto monumentom, no podľa miestnych nevedie. Skutočná polovica sveta sa totiž údajne nachádza 240 metrov od vidieckej dedinky Calacalí. V 18. storočí, keď sa členovia geodetickej misie z Francúzska rozhodli vykonať oblúkové meranie, technológia oproti tej súčasnej ešte pomerne zaostávala. Expedíciu však v 18. storočí uskutočnili, overili skutočný tvar Zeme a určili miesto výstavby monumentu. A hoci domáci ich upozornili, že treba zájsť trošku severnejšie, členovia expedície verili vtedajším technológiám a monument postavili priamo v dnešnom Middle of the World City.

Aký je rovník
Rovník – najdlhšia rovnobežka. Ľudia si ho zvyčajne predstavujú ako neviditeľnú čiaru tiahnucu sa okolo celej Zeme alebo iného telesa, ležiac na polceste medzi severným a južným pólom, priamo na nultých stupňoch zemepisnej šírky. Podľa odborníkov však rovník nie je pomyselná čiara. Pri niečom tak „veľkom“ sa totiž nedá hovoriť v milimetroch. Experti ho preto radšej označujú ako pomyselný pas, ktorého šírka môže dosahovať aj 5 kilometrov.
„Je chybou myslieť si, že rovník sa dá nakresliť guľôčkovým perom s veľmi jemným hrotom ako tenká čiara.“
Archeológ Holguer Jara, BBC
Podľa expertov sa historicky berie do úvahy len práca francúzskych geodetických misií, na rozdiel od znalostí pôvodných obyvateľov. Do astronómie sa zaiste rozumeli už pred príchodom Španielov, no dôkazy o skúmaní rovníka alebo nájdení nulovej zemepisnej šírky neexistujú.

„Obyvatelia predkolumovej Ameriky mali milión spôsobov ako definovať svet. Ale hľadali naozaj polovicu sveta? Mali aj nejakú globálnu predstavu o svete? Pretože, aby našli polovicu niečoho, najskôr museli vedieť ako to vyzerá.“
Archeológ Florencio Delgado, BBC
Guľa sveta
Podľa odborníkov sa nedá len tak nájsť tenká čiara a nazvať ju na milimetre rovník. Pri bádaní začnú možno veci do seba viac zapadať po návšteve tretej najväčšej hory Ekvádoru – sopke Cayambe s nadmorskou výškou 5 790 metrov nad morom, ktorá sa vyníma približne 60 kilometrov severovýchodne od mesta Quito. Neďaleko mesta Cayambe na svahoch sopky Cayambe totiž leží valec. Valec, ktorý nazývajú aj guľou alebo loptou sveta. Ide o najvyšší bod pozdĺž rovníka, ktorý okrem iného funguje aj ako slnečné hodiny. Rozdeľuje hemisféry doslova v tvare slnečných hodín.

Energia okolo rovníka
Archeológovia minuli už veľa energie, aby presne zadefinovali lokalitu rovníkového pásu, menej energie však minuli kozmické lode, ktoré vypustili v rovníkovej oblasti. Gravitačná sila Zeme je pri rovníku o niečo slabšia pre takzvané rovníkové vydutie. A práve o niečo slabšia gravitácia premieňa rovníkové oblasti na ideálne miesta na vyštartovanie do vesmíru. Vypustenie satelitu z atmosféry Zeme si totiž vyžaduje obrovské množstvo energie. Pri nižšej gravitácii však spotrebuje tejto energie, teda raketového paliva, menej.

Hľadanie línie naprieč pralesmi
Hľadanie rovníkovej čiary sa nesie v znamení horúcej klímy s malými sezónnymi výkyvmi. Viaceré rovníkové kultúry totiž rozoznávajú len dve ročné obdobia, a to suché a mokré. Väčšinu roka trvá práve daždivé obdobie. Práve dlhé daždivé obdobie vytvára podmienky pre pralesy. V rovníkových oblastiach sa tým pádom nachádzajú najrozsiahlejšie dažďové pralesy: Amazonský dažďový prales, konžský dažďový prales v strednej Afrike a dažďový prales juhovýchodnej Ázie tiahnuci sa od Indie po Vietnam.
Nájsť dokonalú polovicu sveta vo forme rovníkovej línie ležiacej priamo na rovníku v Ekvádore považujú odborníci za komplikované a takmer nemožné. Monumentov rozdeľujúcich Zem na sever a juh však existujú desiatky, nielen jeden. Na rovníku je Zem predsa najširšia a jej obvod je približne 40 075 km. Takáto vzdialenosť si zaiste zaslúži viac ako len jeden pamätník.