Hero Background Image

Staroveká techonológia, ktorá konkuruje aj klíme

Nielen návrhy architektov z 21. storočia postavili moderné mestá . Za mnohými nápadmi stoja aj technológie starovekých civilizácií. Toto púštne mesto ochladzuje svoje príbytky bez použitia klímy. Dokazuje, že aj technologická jednoduchosť môže byť základom udržateľnosti.

Všetky cesty vedú do Ríma. A hoci to nie je úplne pravda, jedno sa Rimanom odoprieť nedá. Minimálne by tie cesty vedeli postaviť. Až v Ríme totiž pochopili hodnotu efektívneho dopravného systému a obchodných ciest medzi obývanými oblasťami. Rimania podnikli rozsiahle merania a položili základy pre vznik odolných ciest vydláždených kameňmi. Stoja za technikou, ktorá dodnes ovplyvňuje spôsob, ktorým sa stavajú cesty. Niektoré z ich ciest do Európy alebo na Blízky východ sa stali súčasťou národných a medzinárodných cestných sietí.


Zo staroveku do súčasnosti

Podobným príkladom sú aj pyramídy starovekého Egypta. Viaceré aktuálne projekty dodnes siahnu po tvare pyramídy, medzi nimi aj múzeum Louvre v Paríži alebo známy hotel Luxor v Las Vegas. 

Z Iraku do Iránu

Starovekým architektom sa nedajú koniec koncov odoprieť ani inštalatérske práce alebo zrod starovekého kanalizačného systému. Práve Babylon, starobylé kráľovstvo na území dnešného Iraku, považujú za prvú oblasť, kde fungovalo odvádzanie domáceho odpadu. Ďalší z architektonických skvostov leží aj v jeho susednom štáte. 

Púštne mesto Perzie

Reč je o Iráne. Po prekročení hraníc treba zamieriť do jedného z najstarších miest sveta. Priamo do púštnej oblasti. Leží v nej kolíska tvorivej vynaliezavosti – púštne mesto Yazd. Dômyselní Peržania v ňom rozlúskli dilemu, ako aj v horúčavách nestratiť chuť pracovať a cítiť sa príjemne. Vymysleli techniku, ktorá chladila budovy bez prísunu elektrickej energie.

Technologická vychytávka bez elektriny

40 °C, no nik nezapína klímu. Chlad si v iránskom meste Yazd udržiavajú iným spôsobom. Využívajú na to staroveké lapače vetra – badgirs. Stačí sa zadívať na strechy mesta. Vyčnievajú z nich vysoké obdĺžnikové „komínové“ stavby. 

Spôsob, akým fungujú

Lapače využívajú chladný vánok. Majú väčšinou obdĺžnikový tvar, cez každú stranu zachytávajú vietor, ktorý vanie z viacerých smerov. Ten následne prechádza cez konštrukciu až priamo do vnútra domu. Konštrukcia funguje na jednoduchom fyzikálnom princípe. Zatiaľ, čo chladnejšie vetry vanúc vo vyšších nadmorských výškach smerujú štrbinami dole, teplý vzduch vytláčajú vo vnútri budovy nahor a von cez vežu. Procesu dopomáha tlak vo vnútri budovy.

Teplotný rozdiel

Príbytok sa prostredníctvom lapačov príjemne schladí. V interiéri môže klesnúť teplota aj o 10 °C. Chladný vzduch dokonca nezostane len na jednom mieste, prechádza aj do suterénu, v ktorom sa zvyčajne nachádzajú potraviny. Napriek tomu, že viaceré stavby už domáci neobývajú, lapače stále priťahujú húfy akademikov, architektov a inžinierov. Mnohé z nich však nie sú v dobrom stave. Architekti poukazujú aj na ich nevýhody pre ktoré ich prestali používať. Sú nimi napríklad hromadenie prachu alebo prísun škodcov.

Nielen v Iráne

Krása v jednoduchosti

Bez pochýb ide o cenovo výhodnejší produkt než je klíma. Ventilácia totiž predstavuje už viac ako jednu pätinu z celkovej spotreby elektrickej energie na svete. Udržateľnosť nekráča ruka v ruke len s vyspelými technológiami, výnimka potvrdzuje pravidlo. V tomto prípade sa za ňou skrývajú lapače vetra. Niektorí odborníci trvajú na obnove ich používania. Ľudia sa podľa nich musia obzrieť späť a pochopiť, prečo je šetrenie energiou dôležité. Napríklad v talianskom Palerme zistili, že vďaka klimatickým a veterným podmienkam ide o vhodné miesto pre rozvoj a investovanie do iránskych veterných technológií.